Náš úplne prvý gordon bol Normen Pamir (Black) z Českej republiky. Žiaľ, naše skúsenosti boli tak malé, že sme nezvládli jeho poslušnosť a tak sme oňho tragicky prišli.
Druhý pes (a ten, ktorý to všetko "naštartoval" ) bol Body Klamap Debra - 31.12.1996 - 26.10.2008 - Bodrík - takisto z Českej republiky. Dožil sa u nás takmer 12 rokov. Bol neuveriteľný! Od šteňaťa až po vek dôchodcu bol veselý, hravý, tvrdohlavý, milujúci a milovaný. Nikdy z puberty nevyrástol. Bol trpezlivý, milý a skutočne krásny! Do chovu nikdy nešiel, keďže mal (okrem dysplázie) aj jeden zub navyše. Avšak pokiaľ ide o exteriér - hoci sme vystavovali len na Slovensku - mal len málo konkurentov. Dosiahli sme s ním tituly - Šampión Slovenska, Grand šampión Slovenska, Šampión veteránov, V záverečných súťažiach sme sa umiestňovali na "medailových" pozíciách, dokonca už ako veterán získal Putovný pohár Slovenského klubu pointrov a setrov. Nadobudol slušnú "zbierku" pohárov z výstav.
Výstavy miloval - bol to exhibicionista. Rozhodcovi vždy priateľsky a podlízavo oblizol ruku, na známych ľudí sa smial - vážne - vyhrnul horný pysk, vyceril zuby a strašne funel. Keď to videl niekto, čo ho nepoznal, myslel si, že ho to psisko ide zožrať :-)
S výcvikom sme veľmi nezabodovali. Cvičil ho náš kamarát, stálo ho to veľa námahy, nervov a práce a ja som mu za to veľmi vďačná, no na skúškach pri poslednej disciplíne "vlečka" mu prišiel do cesty živý zajac a tomu sa proste nedá odolať... (No kto normálny a zdravý dá prednosť nejakej studenej zdochline pred živým a teplým zajačikom?) Uznávam, že to boli skúšky, tak mal reagovať podľa pravidiel skúšobného poriadku, ale nevadí - nechceli sme ho dať do chovu, takže na ďalšie skúšky už nešiel. Jeho reakcia na skúškach ma len utvrdila v tom, prečo mám tieto psy rada. Vedia sa "samostatne rozhodnúť"! Kým bol mladší, jeho energiu sme využívali hlavne v zime - kedy nám robil pri potulkách na bežkách "vlek". Neskôr (keď sme už mali aj deti) nám však ušiel aj s ďeťmi na sánkach a ja som ho naháňala v polmetrovom snehu! Zažili sme s ním veľa krásnych chvíľ a som rada, že si vybral práve nás!
Bobino za mladi...
Bobiš, ďakujeme za život, ktorý si s nami prežil!